Autor: Olaf D.

(tento článok je preložený a jeho pôvodné znenie v nemeckom jazyku nájdete TU.)

Hamburgský penový filter

Asi v roku 1996 som na internet umiestnil prvý popis Hamburského penového filtra (ďalej len HPF), toho času ešte pri Compuserve a ako prílohu domovskej stránky VDA, ktorú som svojho času budoval. Odvtedy sa Hamburgský filter presadzoval v akvaristike v nemecky hovoriacich krajinách stále viac. Celý vývoj HPF si môžte prečítať v časti “História”.

Nasledovať bude opis funkcie HPF, budú uvedené tipy pre stavbu vlastného HPF a rovnice pre výpočet HPF.  

Kvôli lepšiemu pochopeniu predností bol text v priebehu rokov stále znovu rozširovaný a optimalizovaný. Existuje tiež zoznam stále znovu sa opakujúcich otázok FAQ týkajúcich sa HPF.

Stav vedomostí

Úvahy, pokračujúce skúmanie, tiež stav znalostí týkajúcich sa HPF podlieha permanentnému vývoju. Nasledujúci opis sa však v podstatnej miere zakladá na mojich vlastných skúsenostiach a na tom, čo bolo o HPF v priebehu rokov zistené. Keďže ale získavanie ďalších poznatkov o HPF stále pokračuje, nemusí tento text nevyhnutne zospovedať najnovším poznatkom. Predovšetkým sa ale znalosti jednotlivcov môžu líšiť, takže nie je možné všetko zhustiť do jednotnej formy. Nasledujúce texty teda nepredstavujú absolútnu pravdu a HPF môže za iných okolností fungovať lepšie alebo horšie.

Čo je biofilter?

Pre pochopenie môžu slúžiť príspevky od Dr. Gerda Kassebeera (odkazy na stránky v nemčine – pozn. prekladateľa):

○     Históriastaréhokalu

○     Kalvakváriu – vlastnostiavýznam

Skôr  sa pod akváriovým filtrom rozumelo čo najefektívnejšie vylovenie kalu z vody. Filtračným médiom bola väčšinou vata, prípadne aj hrubý štrk. Tento filtračný materiál bol premytý, akonáhle vyzeral byť špinavý a tým pádom bolo všetko v poriadku. V móde bola čistota. 

Filtre boli v prvom rade posudzované podľa ich výkonu. Čím viac, tým lepšie. Asi tak, ako sa posudzujú autá podľa výkonu motora. Na podobné názory je možné natrafiť aj dnes.

V priebehu času sa ale rozkríklo aj medzi komerčnými výrobcami akvárií, že nejakým takmer magickým spôsobom je biologicá filtrácia lepšia. Každopádne mám silné podozrenie, že tento pohľad na vec má základy v marketingu. Prebudenie myšlienky ochrany prírody v 80-tych rokov malo za následok, že všade sa začali vyskytovať bioprodukty a čo bolo EKO, to bolo aj zdravé a dobré. To platí aj pre Biofiltre pre akváriá. 

Aj tzv. Biofiltre boli a sú spájané s konkrétne len s keramickými rúrkami, príp. bioguličkami, ktoré majú fungovať ako pasca na kal. Výkon čerpadiel ostal nezmenený. Aj po konštrukčnej stránke sú “biofiltre” zbytočne náročné, hlavné je, že sa z toho dá vytvoriť komerčný produkt.

Keď chce však mať človek skutočný biofilter, musí sa podriadiť biologickým zákonom mikrobiológie.

Biologická filtrácia znamená, že človek využíva a podporuje pozitívny účinok baktérií v akváriu.

Čo je to vlastne ten filter?

Už samotný pojem “filter” je mimochodom nevhodný, pretože opisuje niečo iné než čo je v skutočnosti myslené. Lepšie by bolo použiť termín “bioreaktor”. Prosím preto, aby ste pri použití slova “filter” mali stále na mysli aj “bioreaktor”, pretože v zásade filter len podporuje procesy, ktoré prebiehajú v akváriu celkom bežne.

Tieto procesy prebiehajú v akváriu aj bez filtra. V každom prípade je možné pripísať filtračnému médiu funkciu katalyzátora. Urýchľuje príp. podporuje biologické procesy bez toho, aby bol sám spotrebovávaný. Odstraňovanie mechanických nečistôt, ktoré sa vlastne za pojmom filter skrýva, je podľa môjho názoru len príjemným vedľajším produktom.

Filtrom sú baktérie

Skutočným biologickým filtrom v akváriu je vlastne súčet všetkých baktérií v akváriu. Tieto sa usadzujú na každom povrchu a obývajú aj substrát na dne akvária. Dokonca ho pomáhajú vytvárať, pretože kal na dne vlastne nie je nič iné než, okrem iného, aj organický materiál čiastočne alebo úplne spracovaný baktériami. Ak človek akceptuje kal na dne a postará sa o patričné prúdenie vody, netreba už žiaden filter. Filter v akváriu už je. Každopádne toto funguje spoľahlivo len pri veľmi mierne osadených akváriách.

Množstvo baktérií závisí od priemernej organickej záťaže. Ak by človek prestal kŕmiť už zabehnuté akvárium, bakteriálna flóra by sa začala zmenšovať. Rovnako ak by sme začali kontinuálne kŕmiť viac, množstvo kalu/baktérií by sa začalo zväčšovať.

Baktérie vs. rastliny

Množstvo baktérií sa stále ustáli na najvyššom možnom množstve, ktoré sa ešte za daných podmienok uživí. Sú teda stále hladné a preto sú baktérie v porovnaní s rastlinami také výkonné.  U rastlín sa môže rast a tým aj spracovávanie dusíka z rôznych dôvodov zastaviť a tým rastlinný filter odpadáva, aj keď to na rastlinách ešte ani nemusí byť viditeľné. 

Keď nie sú splnené podmienky pre rast rastlín, skončili sme. Je to veľmi riskantné, ak sa človek spoľahne výlučne len na to. Baktérie sú oveľa menej náročnejšie a sú viac odolné, avšak produkujú odpadové produkty a rastliny nie.

Čo robí penový filter?

V každom prípade nečaruje! Po biologickej stránke robí to isté, čo ta či tak robia iné filtre tiež, lebo činnosť baktérií sa nedá meniť alebo riadiť. Len ju podporuje jednoduchým spôsobom:

Poskytuje baktériám ideálne podmienky pre “prácu a bývanie”, takže už nie je potrebný žiaden ďalší voľne plávajúci kal v akváriu (tento tiež nie je vždy k dispozícii). Keďže sú v ňom baktérie/kal chránené pred odsatím, je to svojím spôsobom chráneným parkom pre baktérie. To je v zásade celé tajomstvo HPF. Penový filter poskytuje v podstate istý druh vertikálneho skladovacieho roštu pre baktérie, ktorým určeným spôsobom preteká voda. Hotovo. Koniec. Vlastne už ďalej netreba nič písať. Toto je penový filter.

Filter zväčšuje akvárium

Znie to možno zvláštne, ale v podstate je to tak. Treba si to predstaviť tak, že akvárium predstavuje napr. výrez rieky/jazera o dĺžke 1m, ale filter má účinnosť pri odbúravaní biologického odpadu zodpovedajúcu výrezu rieky alebo jazera o dĺžke dvadsiatich metrov (čísla sú zvolené takto úmyselne). Len vďaka tomu môže byť akvárium osadené hustejšie než je bežné v prírode. Čím je filter lepšie navrhnutý, tým viac zväčšuje akvárium a tým hustejšie zarybnenie pripadá do úvahy. To je vlastne všetko čo sa skrýva za pojmom “filter”. 

Jasné? Nie? Ešte raz a inak. Existuje tzv. “akvárium bez filtra”. Názov je zavádzajúci, lebo filtrom sú vlastne baktérie a tie sú v akváriu vždy, akvárium bez filtra v pravom zmysle tohto názvu neexistuje. Biologická efektivita akvária bez bakteriálnej kultúry, ktorou prúdi voda je však obmedzená. Je napríklad možné držať v 100L akváriu 10 stredne veľkých rýb. Keď však niekde vytvorím hrubú vrstvu bakteriálneho kalu, napríklad v skutočnom filtri, môžem v tom istom akváriu držať 5-krát viac rýb, pretože je takto možné odbúravať biologickú záťaž ktoré produkuje väčšie množstvo rýb. Takto sa teda akvárium relatívne 5-násobne zväčšilo. Čím lepší filter, tým väčšia je relatívna veľkosť akvária v porovnaní s akváriom bez filtra.

Funguje penový filter skutočne?

Činnosť baktérií sa dá odsledovať na redoxnejreakcii. Po kŕmení táto klesne a následne stúpne. Čím je výkyv kratší, tým je bakteriálna flóra výkonnejšia a tým stabilnejší je celý biologický systém. Je možné to overiť aj pomocou priebehu kyslíka, v domácich podmienkach to však nie je dosť dobre merateľné.

Nasledujúci graf demonštruje biologický účinok penového filtra. V zabehnutom akváriu s rastlinami bolo čerpadlopenovéhofiltrariadenépomocouPC zapnuté vtedy, keď hodnota redoxnej reakcie klesla pod 315mV a znovu vypnuté keď presiahla 320mV. Veľmi pekne sa tu ukazuje amplitúda a efektivita penového filtra. Medzné hodnoty tu nemajú žiaden podstatný význam, ale boli zvolené mnou podľa použitej elektródy. Modrou farbou vyznačené časy znamenajú momenty keď bola pumpa zapnutá, voda bola teda pumpovaná cez penový filter a baktérie v ňom mohli riadne fungovať.

Ak by sme nemali žiaden, alebo by sme mali len slabý filter, opätovný vzostup by trval oveľa dlhšie.  Pokiaľ redoxná reakcia dosiahne po kŕmení svoju maximálnu hodnotu prirodzenou cestou, penový filter by bol zbytočný. Týmto sa kruh uzatvára. Pri malom množstve osádky nie je potrebný žiaden filter.

Nitrifikácia

Troche teórie sa nedá vyhnúť, ale budem stručný.

Akvárium je zaťažované krmivom a oddelenými kúskami rastlín. Baktérie menia prostredníctvom rôznych procesov odpadové látky na iné látky. Pre každý stupeň premeny je potrebný iný druh baktérií. To, aké presne druhy vzniknú sa mení od akvária k akváriu. O reťazi jednotlivých procesov premeny látok sa hovorí ako o nitrifikácii. Nitrifikácia teda nastupuje vždy a je možné ju potlačiť len pomocou extrémnej čistoty akvária. To by ale musel akvarista dôkladne trvalo odsávať kal a pozostatky a čistiť všetky plochy. Toto teda funguje len v akváriách bez akéhokoľvek vybavenia a v nádržiach pre vypiplanie nových prírastkov, v týchto prípadoch to dáva aj najviac zmyslu. Sám to tak robím.

V normálnych akváriách je čistá a rýchla nitrifikácia absolútne želaný jav a človek by nemal podnikať nič na jej obmedzenie alebo potlačenie. 

Nitrifikácia je tzv. aeróbny proces, to znamená, že baktérie sú odkázané na prítomnosť kyslíka. Výstupnými produktmi sú zlúčeniny dusíka, močovina, fosfáry a amoniak. Vznikajú napr. počas kŕmenia, z kúskov rastlín, z mŕtvych slimákov a rýb, z výlučkov rýb atď.. Zkrátka všetok biologický odpad v akváriu sa mení na zlúčeniny dusíka. Kyslík ktorý je spotrebovaný filtrom sa pohybuje niekde okolo 0,5mg/l na jeden prechod. Táto hodnota bola medzi tým potvrdená z iných zdrojov. To je málo keď vezmeme do úvahy, že zvyšný obsah kyslíka vo vode akvária je vyšší minimálne o 5mg/l a viac.

Nitrifikácia produkuje nitrát a CO2

Počas chemickej premeny sa prostredníctvom pôsobenia rôznych baktérií z dusičnanov stáva amoniak (NH3) príp. amónium (NH4) ktorý je opäť zpracovaný na nebezpečný nitrit (dusitan – NO2) a z neho sa v ďalšom stupni stáva relatívne neškodný nitrát (dusičnan – NO3). Medzi jednotlivými stupňami vznikajú ďalšie látky.

Ďalším produktom je CO2, za ktorý budú vďačné rastliny. Tento CO2 je aj dôvodom rastu rastlín v akváriu bez iného zdroja CO2.

Nitrát takto predbežne predstavuje konečný produkt nitrifikačnej reťaze. Jeho množstvo je udávané v [mg/l]. V akváriách sa bežne vyskytujú hodnoty medzi 5 a 50 mg/l. Tieto hodnoty v podstate nie sú nijak katastrofálne, ale pre niektoré rastliny a druhy rýb môžu byť príliš vysoké. (V nemecku leží zákonom stanovená hraničná hodnota na 50 mg/l, od nej môže dôjsť napr. u príliš citlivých novorodencov k problémom). Cieľom by malo byť držať hladinu nitrátu trvalo pod hranicou 20 mg/l. V takom prípade sa netreba obávať žiadnych problémov spôsobených nitrátom.

Aj rastliny využijú časť dusičnanov ako potravu. Buď ako amónium NH4 alebo ako nitrát NO3. Pri silne zarastených akváriách sa môže stať, že nie je zistiteľné žiadne množstvo nitrátu.

Denitrifikácia

Ak sa obsah Opríliš zníži, niektoré baktérie prejdú z dýchania kyslíka na dýchanie nitrátu. Tým dochádza k redukcii obsahu nitrátu. Z nitrátu sa môže zas stať nitrit. Ak by k tomuto malo dôjst vo väčšom množstve, pre ryby to môže byť nebezpečný proces. Toto býva síce úmyselne prevádzané v čističkách, je to ale prevediteľné pretože voda je zbavená plynov pred tým, ako je privedená k ďalšiemu príjemcovi. Bakteriálna redukcia nitrátu býva cielene používaná aj v akvaristike, a to za pomoci špeciálnych filtrov. Keďže je k tomu potrebná voda takmer bez kyslíka a tú je možné získať len pri najpomalších prietokových rýchlostiach, nie je možné použiť nitrátový filter ako “pomocné spaľovanie” v normálnom aeróbnom filtri. Po vzniku nitrátu je koniec. Prichádza na rad výmena vody.

Medzitým sa vyskytli úvahy, že v určitej miere je denitrifikácia prítomná v každom akváriu. Základom pre tento predpoklad je stabilná bilancia pH. Pri nitrifikácii sa spotrebúva hydrogénkarbonát a to by po určitom čase spôsobilo pád pH. To sa však stáva nanajvýš zriedkavo a aj KH ostáva dlhodobo konštantné. Hydrogénkarbonát vzniká pre denitrifikácii a tak netreba ísť ďaleko pre záver, že spotrebované KH sa takto aspoň čiastočne vracia späť.

Filtračný substrát

Najdôležitejšou časťou filtra je substrát. Tu by mali baktérie vykonávať svoju činnosť. Je treba im poskytnúť materiál, v ktorom sa môžu usídliť a ktorým bude neustále pretekať voda určená na filtráciu. Keďže je potrebné veľké množstvo baktérií, musí byť obývateľná plocha čo najväčšia. Toto je možné dosiahnuť tým, že zvolíme materiál ktorý obsahuje veľa dier a kapilárnych priechodov. Pri nezmenenej vonkajšej povrchovej ploche tak dosiahneme extrémne zväčšenie vnútornej povrchovej plochy.

Význam rýchlosti prúdenia

Ako sme mali možnosť vidieť, nitrifikácia je biologický proces. Baktérie premieňajú jedny chemické látky na iné. Dôležitým predpokladom na správne fungovanie celého procesu je to, aby mali na toto baktérie dostatok času. Je teda zrejmé, že pre účinnosť filtra má rozhodujúci vplyv doba, po ktorú voda ostáva vo filtri. V ideálnom prípade ostáva voda vo filtri tak dlho, kým nie sú ukončené všetky procesy premeny látok. Toto ale v praxi nebýva dosahované. Nie je to ani potrebné, nespracovaná molekula príde na rad jednoducho pri ďalšom prechode filtrom.

Je to pri tom veľmi významný faktor: rýchlosť prúdenia vody na médium a tým aj na baktérie. Pri technike čistenia vody sa vychádza z toho, že sa baktérie udržia na médiu len do rýchlosti prúdenia max. 30cm/min. Ťažko povedať, či tomu tak je naozaj.

Ak je rýchlosť prúdenia vyššia, baktérie majú sklony hľadať si menej búrlivé pôsobisko. Trochu si pocestujú a usadia sa na inom mieste akvária kde pokračujú v práci a akvarista o ničom netuší. Ale to len dovtedy, kým sa nerozhodne dané miesto vyčistiť alebo odsaje voľne plávajúci kal. Ak tento obsahuje väčšie množstvo nitrifikačných baktérií, úspešne sme si vlastne odsali filter a to je, medzi nami, nie veľmi dobré. 

To je aj bod, v ktorom sa najviac odlišujú mechanické a biologické filtre. Z tohto dôvodu nemôže biologický filter pracovať rýchlo. Je to pre neho jednoducho nemožné. Ak už chce človek silou-mocou “optimalizovať”, do úvahy prichádza hodnota pH a teplota. Takto môžme vytvoriť pre baktérie optimálne podmienky nastavením pH na hodnotu okolo 8 a teplotu okolo 37°C. Toto sú ale sotva hodnoty, ktoré človek chce v akváriu vidieť a aj keby sme tieto hodnoty dosiahli, sotva by to niečo zmenilo. Nitrifikácia teda bez problémov funguje aj pri akvaristických hodnotách. Netreba nič “optimalizovať” ani nič podobné. Kto na takéto veci myslí alebo dokonca v tejto oblasti aj podniká nejaké pokusy, mal by zapracovať skôr na svojej akvaristickej praxi než na podobných teoretických “optimalizačných pokusoch”. Správna rýchlosť prúdenia leží podľa mojich skúseností medzi 5 a 10 cm/minútu. Tieto hodnoty však netreba brať ako písm sväté. Keď výpočtom vyjde 3cm/min. alebo 15cm/min., tiež to nie je žiadna tragédia. Vo výpočtoch hrajú úlohu ešte ďalšie jednotlivé kritériá, ktoré ovplyvňujú výsledok. Mnou odporúčané hodnoty sa len jednoducho v praxi ukázali ako veľmi dobré. 

Dimenzovanie penového filtra

Rýchlosť prúdenia vody je v priamej závislosti na výkone čerpacej hlavy/čerpadla a ploche filtra. Od týchto vecí závisí čas za ktorý voda pretečie filtrom. Tento čas závisí aj od hrúbky filtra. Čím je filter hrubší, tým dlhšie trvá kým voda filtrom pretečie. 
U penového filtra môžme vychádzať z toho, že najväčšia časť biologických procesov sa odohráva v prvých dvoch centometroch hrúbky penového filtra. Ak by tomu tak nebolo, muselo by byť možné zistiť podstatné rozdiely medzi filtrom o hrúbke peny napr. 3 a 5cm. Takto to ale nefunguje. Znamená to, že stupeň účinnosti penového filtra nerastie lineárne s hrúbkou filtra. Nemá zmysel dať za seba 2, 3 alebo 5 vrstiev filtračnej peny a dúfať, že tým dosiahneme 2, 3 alebo 5-násobok účinku. Skutočný rozdiel bude len zanedbateľný.

Pri filtrácii existuje priama závislosť medzi rýchlosťou prúdenia cez plochu filtra a objeme prefiltrovanej vody za hodinu. Keď chce človek dimenzovať pumpu a/alebo filtračú penu, treba najprv definovať pumpu. 
Vychádzajme z toho, že objem akvária má prejsť za hodinu filtrom 2-krát. Či človek počíta aj s objemom dekorácie alebo nie je nepodstatné. Ja beriem stále hrubý objem. Teda pri 200-litrovom akváriu treba počítať s pumpou o výkone zhruba 400l/h. Keďže pri penovom filtri nie je treba veľa rúr a hadíc, straty týmto spôsobené môžme zanedbať.

Teraz keď poznáme výkon pumpy, môžme za pomoci odhadu rýchlosti prúdenia vypočítať plochu peny filtra. Vychádza to zhruba na 1000cm² pre 20-litr. akvárium. Keďže ale naše 200l akvárium má bočnú stenu o rozmeroch 40*50=2000cm, pri zvolenej pumpe vyjde reálna rýchlosť prúdenia niečo vyše 3 cm/min.. Treba teda zvoliť o niečo silnejšiu pumpu, aj keď potom voda prejde filtrom viac než 2-krát za hodinu. Takto sa dá navoliť správna kombinácia veľkosti filtračnej peny a výkonu pumpy.

Ďalšou možnosťou je vychádzať z veľkosti dostupnej filtračnej plochy. Vo všeobecnosti môžme zobrať veľkosť bočnej steny akvária, tým máme danú veľkosť filtra. Po zvolení želanej rýchlosti prúdenia nám vyjde potrebný výkon pumpy. To nám zasa dá hodnotu kolko krát prejde objem akvária filtrom. Ak aj táto hodnota vyjde značne vyššia než 2, nie je to žiaden problém. Sám som toho názoru že máme často v akváriách príliš slabé prúdenie a z toho potom pramenia s tým súvisiace problémy. Nie nevyhnutne preto že nemáme dostatok filtrácie, ale preto že prúdenie nedosiahne do všetkých kútov akvária a tam potom vznikajú problémy.

Na tomto mieste treba poznamenať, že nie vždy bude možné splniť všetky vyššie menované kritériá, teda zároveň rýchlosť prúdenia, objem vody prefiltrovanej za hodinu a ešte aj jednoduché vyhotovenie filtra na celej bočnej stene akvária. To ale nevadí, netreba to brať nijak tragicky.

Rovnice

Nasledujú rovnice pre výpočet

rýchlosti prúdenia vo filtri:


Takto je možné vypočítať rýchlosť prúdenia na plochu filtra. Číslo 1000 vychádza zo skutočnosti, že 1 liter = 1000 cm3. Toto treba samozrejme zohľadniť ak chceme, aby nám sedeli fyzikálne jednotky.

Pomocou premeny na 

 
dostaneme potrebný výkon pumpy v závislosti na dostupnej ploche filtra a a želanej rýchlosti prúdenia. Delením 1000 dostaneme z [cm3] -> [ltr]. Násobené číslom 60, aby sme dostali z [ltr/Min] -> [ltr/h].

Čas za ktorý prejde voda filtrom

Čas za ktorý prejde voda filtrom dostaneme delením hrúbky filtra rýchlosťou prúdenia.

 
n = koľko krát prejde objem akvária filtrom za hodinu
Q = objem akvária (Brutto)
V = želaná rýchlosť prúdenia

Potrebná plocha filtra vyjde z

Sprievodca

Uvedenými rovnicami je možné nadimenzovať pumpu a plochu filtračnej peny filtra. Týmto treba dosiahnuť nasledujúce výsledky:

Množstvo vody pretekajúce filtrom:

Objem akvária by mal pretiecť filtrom minimálne raz za hodinu. Dobre sa osvedčili dva prietoky za hodinu a ak ich bude aj viac a rýchlosť prúdenia na plochu filtra nebude príliš veľká, je to absolútne v poriadku a dokonca ešte lepšie. Pevne definovaná hranica neexistuje. 

Ak dosiahneme pri aeróbnom filtri menej prietokov za hodinu než jeden, môže dôjsť k hromadeniu amónia vo vode, pretože odbúranie pomocou baktérií nebude dostatočne dôkladné. Amónium je síce obľúbeným rastlinným hnojivom, ale pri hodnotách pH cez 8 mutuje na amoniak. Predpokladám že je amoniak (NH3) častejšou príčinou úmrtí než nitrit (NO2). Keďže navyše odbúranie amoniaku je v porovnaní s nitritom relatívne zdĺhavý proces, nasledujúce ráno akvaristovi chýba nitrit a podozrieva toto. Skutočnosť že ryby zabil amoniak ostáva neodhalená.
Je to síce jedno, ale často stačí znížiť pH a riziko vzniku amoniaku citeľne klesne.

Prúdenie:

5 až 10 cm/min. sa ukazujú ako dobré hodnoty. Pritom sa nič strašné nestane keď človek dosiahne povedzme len 4 cm/min. alebo stúpne až na 18 cm/min. Tak či tak tu pôsobia rôzne vplyvy ktoré nie je možné zohľadniť, takže v rúrkach sú nakoniec reálne rýchlosti vyššie. Presne z tohto dôvodu je dôležité rýchlosť prúdenia obmedziť. Keď človek počíta s 50 alebo 80 cm/min. môže rýchlosť vo filtračnom médiu vyskočiť oveľa vyššie, pretože v rovniciach sa nepočíta s čiastočným upchaním filtra, ani s tým, že výsledná plocha otvorov ktorými preteká voda filtrom je menšia než celková plocha filtračnej peny.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *